Šaštín 2014: Svedectvá - Alenka

Deň spoločenstva
Na tento deň ako i kongregáciu som sa veľmi tešila. Obzvlášť som sa ne neho nepripravovala. Zrazu bol tu. Vôbec som si neuvedomovala, čo sa bude diať – jeden z najväčších dní môjho života – prijatie do Združenia Diakonie HSŽ. Napísala som, že som sa vôbec na tento deň nepripravovala, ale nie je to úplne pravda. Na prijatie do Združenia DHSŽ  ma Boh pripravoval celý môj život, a to hlavne posledných sedem rokov mojej formácie. Na jej počiatku som si myslela, že cieľ , ukončiť formáciu a vstúpiť do ZDHSŽ, nie je reálny a že toto bežný smrteľník nikdy nedosiahne, snáď iba nejaký „šialenec“, ktorí nevie, čo so sebou. A ani neviem ako, je koniec mojej základnej formácie a mne je jasné, že nechcem život ako predtým, ale chcem oveľa viac – nemám čo stratiť. Mnohí debatujú o tom, aké sú podmienky prijatia do Združenia nereálne a ťažké. Mnohí ich žijú v tichosti. Myslím však, že si často ľudia vôbec neuvedomujú, že prijatie záväzkov sa nedá porovnať s tým, čo je možné získať. Boh oveľa viac dáva ako berie. On nie je Ten, ktorý obmedzuje, ale Ten, ktorý štedro, plným priehrštím a s láskou dáva vrchovato, dokonca viac ako by sme si priali. A toto je to, čo si asi najviac odnášam z dňa spoločenstva. Ako veľa som dostala...nezaslúžene, ale aj napriek tomu. Silným momentom bolo tiež vkladanie rúk na hlavu a modlitba celého spoločenstva (cca 200 ľudí) – wau!!! Už dlho som nezažila takú mocnú silu modlitby a príval radosti ako vtedy. Spoločenstvo má veľkú silu, hodnotu a moc pomáhať práve cez modlitbu. A hoci ja mám maličké spoločenstvo v Bratislave a potýkame sa s rôznymi ťažkosťami a problémami, som za neho Ockovi na nebesiach veľmi vďačná.
CHCEM SLÚŽIŤ! (i keď len službou bytia:D)
Alenka

2%

Prihlásenie