O púti v Krościenku nad Dunajcom

  • Vytlačiť

 

V sobotu 30. augusta 2014 sa uskutočnila už tradičná slovenská púť Hnutia Svetlo-Život a Kruciáty oslobodenia človeka (KOČ) do poľského Krościenka k hrobu svojho zakladateľa, Božieho služobníka o. Františka Blachnického.

 

 

 

 

 

 

 

V kostole svojím spevom privítala asi sto pútnikov hudobná skupina z Plavnice.

 

 

 

100%

 

 

 

Táto púť zhromaždila ľudí z celého Slovenska. Privítal nás o. Piotr Kulbacki, ktorý pred 15 rokmi pomáhal pri vzniku staníc Kruciáty na Slovensku. Po ňom sa prihovoril o. Jozef Heske, ktorý každý rok pripravuje toto stretnutie. Listom nás pozdravili priatelia z českej oázy a poprosili o pomoc pri organizovaní Českých dní viery na budúci rok.

 

 

 

 

 

 

katechézou k téme roka Radosť evanjelia sa nám prihovoril o. Wojciech Ignasiak, ktorý je zodpovedný za Kruciátu v Poľsku a tiež moderátor Únie kňazov Krista Sluhu.

 

 

 

 

 

 

Hovoril o dôležitosti vytvorenia si osobného vzťahu s Ježišom Kristom, lebo len takí ľudia sú schopní zapáliť svet aj cez hnutie a Kruciátu. Našou hodnotou je sloboda Božích detí, každý z nás je niekto, preto nemôže byť zarmútený, veď Boh je jeho Otcom, takto učil otec František Blachnický. Ukázal cestu evanjelia, na ktorej všetci nadobúdame slobodu a kráčame k slobode. Je potrebné budovať Boží obraz tohto sveta, ukazovať obraz Krista Sluhu, ktorý vládne medzi nami, umývajúc nám nohy; budovať úctu človeka k človekovi. Svätý Otec František hovorí o nedôvere v človeka, ale pripomína, že je potrebné riskovať stretnutie sa tvárou v tvár s druhým človekom – zobuť si sandále, lebo „zem, na ktorej stojíš, je zem svätá“ – a pokorne a citlivo vstúpiť do vzťahu s ním, stáť pri ňom, sprevádzať ho, viesť s ním dialóg tvárou v tvár (nie cez skype, mobil). Netreba sa báť! Na prijatie daru stretnutia s druhým človekom treba čas, ľuďom je potrebné dávať odpovede v zhode s evanjeliom. Netreba sa báť stretnúť s jeho bolesťou a prosbami, máme premôcť svoju lenivosť. Treba sa stretávať s radostnými ľuďmi – sú aj medzi nami a aj oni majú vychádzať k iným. Boží Syn skrze svoje vtelenie nás povzbudil k revolúcii citlivosti, keď tak mnoho ľudí ju nepociťuje od svojich blízkych. Svätý Otec František nám ukazuje cestu k cieľu, ktorá sa rodí vo vzťahu s Bohom – a to nie je pocit, ale postoj k Bohu a k človeku.

 

Úsilím KOČ musí byť vytváranie novej kultúry – vlastniť seba v dávaní seba, odhaliť hodnotu vlastnej osoby a tú darovať druhému. Naša hodnota je v tom, že SOM, SME – sme niekým a s radosťou sa o tom delíme s inými, lebo „radostného darcu miluje Pán“.

 

Svätý Ján Pavol II. hovoril, že chorobou Európy je nedostatok nádeje. My kresťania máme ľuďom prinášať nádej, ktorá nesklame.

 

Svätý Otec František počas Svetových dní mládeže v Brazílii navštívil na psychiatrii ľudí závislých na drogách a alkohole a povedal, že musíme sa pozrieť na druhého človeka očami lásky, objať ho, vyjsť mu v ústrety, ale človek sám musí chcieť dostať sa zo závislosti, opretý o Božiu pomoc a človeka. Treba naňho klásť nároky – modlitba, sviatosť zmierenia, duchovné cvičenia, terapia od závislosti – treba liečiť telo i dušu. Duchovný život dáva motiváciu, prečo sa chce z toho dostať – perspektíva spásy. Terapia ukazuje, ako si poradiť s emóciami – lebo len nepiť nestačí, mnohí sú potom nepríjemní pre svoje okolie. Pre mnohých spoluzávislých je potom útekom od problému „vypadnúť“ aspoň na hodinu z domu a ísť do kostola, a potom sa vrátiť späť do „pekla“ s pasivitou. Nezmieriť sa s utrpením, ktoré, ak vyvinieme úsilie, sa môže zmierniť. Je rozdiel medzi utrpením, ktoré je darom, a trpiteľstvom, ktoré je prejavom vzdania sa, rezignácie, lenivosti – to nie je postoj kresťana. Kresťan je nadšenec pre život. S nami je Boh, v nás je Boh. Kto nás odlúči od Božej lásky? Nebojme sa „záplav“ Božej milosti. Keď hovoríme o Božej láske, nikomu tým neubližujeme. Nič nevnucujeme, iba sa delíme o svoj život a Bohu nechávame ovocie tohto úsilia. Boh nás posiela siať, on dáva rast a my sa už nemusíme o to trápiť, o ten rast sa modlíme.

 

Úloha – prečítať si z apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium bod 266.

 

 

 

Z Kostola Dobrého Pastiera sme sa presunuli do Cntra hnutia na Kopiej Górke, ktoré sme si prezreli, občerstvili sme sa tam.

 

 

 

 

 

 

Potom sme vo Večeradle svätého Jána Pavla II. spoločne rozjímali o jednotlivých zastaveniach krížovej cesty so svedectvami závislých ľudí a členov Kruciáty, ktorí dobrovoľne prijali abstinenciu ako obetu za tých, ktorí sú otrokmi svojej závislosti. Ako prvé odznelo svedectvo Edwarda, alkoholika, kňaza, ktorý sa predstavuje týmto titulom a v takom poradí. Hovoril o svojej závislosti, ale na druhej strane o pomoci svojej farnosti, ktorej povedal o svojom probléme, s ktorým si nevie poradiť, a poprosil ich o pomoc. Pomoc našiel aj u spolubratov kňazov a u svojho biskupa.

 

 

 

 

Vrcholom tejto púte bola svätá omša, ktorú viedol národný moderátor Hnutia Svetlo-Život na Slovensku o. Peter Komanický. V homílii sa k nám prihovoril o. Viliam Maretta, moderátor Domácej Cirkvi, ktorý v Evangelii gaudium hľadal odkaz pre hnutie. Našiel ho v časti IV. Evanjelizácia na prehĺbenie kerygmy. Potrebujeme živých animátorov, ktorí sprevádzajú iných v procese rastu, lebo život sa rodí zo života. Nad týmto rastom bdie Nepoškvrnená Mária, ale aj animátori. Ak máme živý vzťah s Bohom, s jeho slovom, potom z generácie na generáciu odovzdávame toto svoje duchovné dedičstvo. Ono prebieha na úrovni úcty k rodičom, ktorí nám neodovzdávajú len materiálne dedičstvo. Prebieha rast Božieho kráľovstva na zemi, a tak deti nemusia začínať od nuly, ale môžu budovať svoj vzťah k Bohu na „strope“ svojich rodičov, na ich maxime, ktoré im odovzdali. Zlý však chce, aby sa vzťahy budovali vždy nanovo, od základu, aby sa neodovzdávalo dedičstvo ďalej.

 

 

 


 

 

 


 

 

 

Po nasýtení sa Božím slovom a Eucharistiou sa naša púť ukončila pri hrobe zakladateľa Hnutia Svetlo-Život a Kruciáty oslobodenia človeka o. Františka Blachnického modlitbou o jeho príhovor za naše potreby.

 

 

 


 

 

 

Ďakujeme všetkým pútnikom za námahu putovania, za dar spoločenstva, kňazom z Poľska a Slovenska za ich povzbudzujúce slová, hudobníkom za ich hudobné sprevádzanie počas celého dňa a Centru hnutia na Kopiej Górke za ich pohostinnosť a otvorenosť poslúžiť svojim bratom a sestrám zo Slovenska.

 

Pozývame na púť hnutia a Kruciáty opäť o rok, 29. augusta 2015.

 

 

 

Za Centrálnu diakoniu jednoty Veronika Kováčiková; foto – Mária Polačková