ODVAHA VIERY ALEBO KAPITULOVANIE

Otec biskup Adam Wodarczyk, bývalý generálny moderátor HSŽ hovorí o otcovi Blachnickom, našom Hnutí a teológii oslobodenia vytvorenej zakladateľom Oázy. Mnohé jeho myšlienky nás môžu osloviť.

Otec Adam dáva dôraz na Oázu rodín – Domácu Cirkev, v ktorej je dynamika a naopak uznáva, že v skupinách mládeže sa vytráca sila. Už niet takého ohňa, ako to bolo pred rokmi. Ale to je širší problém v samotnej cirkvi (spoločnosti) – nemohúcnosť a slabosť ohlasovať evanjelium mladým ľuďom. Realita hovorí, že oáza rodín sa zväčšuje a oáza mládeže sa zmenšuje. Takto to vníma bývalý generálny moderátor Hnutia.

 

Čo by robil otec Blachnicki, keby žil teraz? Podľa Mons. Wodarczyka by isto počúval Ducha sv, ktorý hovorí Cirkvi. Ale ako konkrétne? Ťažko je nájsť odpoveď. V Nemecku mal Otec dokonca aj neúspechy. „Nedobil“ nemeckú cirkev, tak ako v rodnom Poľsku. Ale stále hlásal vernosť voči charizme Hnutia. Bol pevne presvedčený o oázovej metóde ako dobrom kľúči. Je presvedčenie, že ak sa funguje podľa zásad Hnutia, tak vzrast nastane. Problém je v netrpezlivosti tých, ktorí zasievajú. Už sa teraz nemôžeme spoliehať na počty a čísla. Čím viac, tým lepšie. To už neplatí. Teraz musíme začínať od 3 – 4 ľudí a ovocím sa budú tešiť až tí, ktorí neskôr prídu. Mládež má totiž dnes omnoho viac atraktívnych návrhov. Taká je skutočnosť. Na duchovnom trhu je ťažko ponúkať oázové veci. Mládež je negatívne ovplyvňovaná v médiách v postoji voči cirkvi, voči duchovným. Preto dnešná situácia vyžaduje od pastoračných pracovníkov s mládežou veľa heroizmu a dôslednej a mravčej práce .

Kedysi za komunizmu boli paradoxne prijateľné podmienky pre rozvoj Hnutia. Dnes je to ťažšie, lebo je viac konzumizmu, pluralizmu a liberalizmu. Wodarczyk dáva ako príklad Oázu v komunistickej Číne. Hnutie sa tam rozvíja. Tamojšia mládež nemá veľa ponúk, návrhov a alternatív, ani v cirkvi. A tak v tejto krajine prebieha dynamický vzrast spoločenstiev HSŽ.

Biskup Adam tiež hovorí o cirkvi ako spoločenstva spoločenstiev. Okrem veľkého spoločenstva prítomného na liturgii sú potrebné malé spoločenstva ako miesta na formáciu. Poukazuje na kňaza Blachnického, ktorý hovorí o troch druhov spoločenstiev vo farnosti. Evanjelizačné skupiny. Skupiny formačného rastu a skupiny diakonie. Je potrebné, aby sme s evanjeliovým posolstvom išli k ľuďom, ktorí sú mimo Cirkvi. Aj do nekostolného prostredia. Otec František Blachnicki povzbudzuje k odvahe viery, zvlášť keď sa pozeráme na štatistiku praktizujúcich. Ale aj napriek tomu všetkému je tu viera, že nastane prebudenie v cirkvi. Silou cirkvi sú laici. V tomto môže veľmi pomôcť Oáza. Veľa evanjelizačných iniciatív vzniká vďaka ochote a aktivite laikov.

Otec František vytváral teológiu oslobodenia v kontexte marxisticko sovietskej totality. Adam Wodarczyk spomína na to, že Blachnicki hovoril často o duchovnej revolúcii a zároveň odmietal násilie. Je tu dôraz na pravdu. Ak prijmeme pravdu Ježiša Krista, ak jubudeme žiť a hlásať, tak vstupujeme do slobody. Podľa Otca najväčšou hrozbou je zotročenie klamstvom. Táto hrozba je aj na západe. Prejavuje sa to napr. západnou filozofiou konzumu, ktorá človeka považuje za predmet, vec. Na západe zotročenie je skryté. Už aj nesprávne chápanie slobody je otroctvo. Alebo viera v mnohoraké pravdy vedie k tomu, že zaniká pocit absolútnej pravdy. Blachnicki bol presvedčený, že je ľahšie zvrhnúť komunistického tyrana než sa postaviť proti procesom, ktoré ničia súčasný západný svet.

Podľa biskupa Adama Otec zakladateľ Hnutia zažil počas svojho života tri totality: nacizmus, komunizmus a to, čo on nazýva – civilizácia konzumu, ktorá relativizuje pravdu. Táto tretia totalita je najhroznejšia. Ak stratíme základ pravdy, tak sa pohybujeme po blatistom teréne a nedávame si pozor na to, kedy padáme na dno.

U Blachnického cesta k slobode začína osobným obrátením jedného človeka. Čiže prijatím pravdy. Najprv je svetlo pravdy, ktoré sa stáva životom. Tak sa rodí nový človek, tvoriaci nové spoločenstvo. A nové spoločenstvo mení svet novou kultúrou. Blachnicki mal skúsenosti zo skautingu. Chcel pomáhať druhým. No v Oswieczyme počas druhej svetovej vojny spoznal, že humanistické ideály nestačia. Jeho osobné duchovné obrátenie v cele smrti sa stalo základom pre celý jeho život. Dokonca aj v testamente spomína, že jeho obrátenie bolo najdôležitejšou životnou udalosťou a že nikdy nepochyboval o svojej viere. To bol najhlbší motív jeho života. Dávať svetlo, ktoré prijal od Boha vo väzenskej cele. V base sa stal slobodným. A to mu dávalo odvahu viery, ktorá ho v živote usmerňovala.

Otec mnoho toho vykonal počas života. Formácia animátorov. Liturgická obnova. Vízia cirkvi ako spoločenstva. Pastorácia rodín. Evanjelizácia. Teológia oslobodenia. Vplyv na povolania. Biskup Wodarczyk dodáva, že Blachnicki nikdy nechcel vykonávať pastoráciu povolania. Pretože ak formácia ide dobre, od evanjelizácie cez katechumenát po diakoniu, tak povolanie prirodzene nastane. A tak to aj bolo.

Čo sa týka blahorečenia Božieho sluhu otca Františka, tak sv. Ján Pavol II ho pekne tituloval: „patrón obrátenia a vnútornej obnovy človeka“. Biskup Adam Wodarczyk hovorí o tom, že Boh dal Božiemu sluhu Františkovi milosť obrátenia a to sa stalo pre neho prameňom nového života. Potom prišli už len dôsledky tejto skutočnosti: miloval cirkev a chcel jej celkovú vnútornú obnovu. Patrí mu aj druhý titul: patrón novej evanjelizácie. Lebo otec František bol nepochybne prorokom čias novej evanjelizácie.


Spracoval: Jozef Heske
Zdroj: časopis Gosc niedzielny zo dňa 26.2.2017 v Katowiciach.

Prihlásenie