NIEKTORÉ ÚVAHY Z TÉMY SLUŽOBNÍK NEPOŠKVRNENEJ OD GENERÁLNEHO MODERÁTORA HSŽ OTCA MAREKA SEDEKA

 

Titul Služobník Nepoškvrnenej (SN) nám okrem iného pripomína aj teologický pojem, ktorý sa vzťahuje na Božieho Syna: Kristus Sluha.  Čo vyplýva z teológie Krista Sluhu pre náš život a duchovnosť? SN má byť každý, kto sa stotožňuje s HSŽ.
Chceme sa preto zamýšľať nad mariánskym rozmerom a rozmerom služby diakonie v našom Hnutí, cirkvi a vo svete.

KRISTUS SLUHA – ČO Z TOHO VYPLÝVA PRE NÁŠ DUCHOVNÝ ŽIVOT?
Máme túžbu byť živou cirkvou, čiže predlžením tajomstva pomazania Krista Duchom Sv. Preto najdôležitejšou úlohou, povinnosťou a dôkazom vernosti základnej charizme Hnutia je naša osobná a aktívna účasť na evanjelizačnom diele, ktoré privádza človeka k Bohu a na cestu Kristových učeníkov. Neustále máme mať pred očami nové formy evanjelizácie, ku ktorým je potrebné povzbudzovať a mobilizovať. Podľa otca Františka Blachnického sme vyzvaní v súčasnosti pokračovať v misii Božieho Syna, ktorý prišiel, aby ľuďom zjavil Boží plán spásy. To je najväčšia úloha pre naše Hnutie – evanjelizácia a formovať zrelých kresťanov v živých spoločenstvách Cirkvi.  Toto je hlavný dôvod a cieľ, pre ktorý existuje HSŽ. Táto misia je dôležitejšia, než všetky organizačné veci a slávenie všetkých jubileí. Tu sa rátajú skutky a nie slová a názvy. Ide tu o vzbudenie ducha evanjelizácie aj v animátoroch aj v účastníkoch Hnutia, či u mládeži, dospelých alebo v Domácej Cirkvi.
Kto je oázista, ten ohlasuje evanjelium. Spontánne. Bez okolkov. Jednoducho sa zdieľa svojou vierou v prostredí, v ktorom žije a pracuje. Využije každú príležitosť, aby evanjelizoval.
Potrebné je prosiť znova o apoštolský zápal! Znova sa máme rozhodnúť pre Pána Ježiša, aby sme boli pohotoví ohlasovať, že Ježiš je Pánom nášho života. Znova sa máme otvoriť na pôsobenie Ducha Sv. Lebo iba On nás môže prebudiť k horlivosti.
Dobré je prečítať slová pápeža Františka:
EG 264. Prvou motiváciou evanjelizácie je Ježišova láska, ktorú sme prijali, skúsenosť toho, že nás zachránil – čo nás pohýna, aby sme ho čoraz viac milovali. Ale aká je to láska, ktorá necíti potrebu hovoriť o milovanej osobe, predstavovať ju a zoznamovať s ňou druhých? Ak necítime intenzívnu túžbu o tejto láske komunikovať, treba sa nám zastaviť v modlitbe a požiadať Pána, aby nás znova nadchol. Potrebujeme prosiť každý deň, žiadať si jeho milosť, aby otvorila naše studené srdce a vyburcovala náš vlažný a povrchný život.
Takže toto je prvý a základný dôsledok uvažovania nad tajomstvom Krista Sluhu. Neustále evanjelizovať! Snažiť sa o spásu ľudí, ktorí sú okolo nás. A nielen sa zaoberať sebou v pocitoch uspokojenia, že sme blízko Krista a čakáme na večnú odmenu. Keď sme prijali teológiu Krista Sluhu, tak z toho vyplýva, že máme byť verní misii, ktorá je samým srdcom nášho Hnutia.

MARIÁNSKA ÚCTA – AKÁ MÁ BYŤ V NAŠOM HNUTÍ?

Príkladom služby je Panna Mária (PM), Nepoškvrnená. Tento titul prevzal otec Blachnicki od sv. Maximiliána Kolbeho. Použil k tomu jednoduchú formulu: v=V. v-moja vôľa. V-vôľa Panny Márie. Vôľa Márie je vždy podriadená Božej vôle. V tom spočíva podstata svätosti. V tomto spočíva opravdivá mariánska úcta. Rozvíjaná v HSŽ. Musí byť dôsledne pochopená a prijatá na zásade svätosti.
Nestačia iba spevy a modlitby. Totiž mariánsky rozmer ohraničený  iba do sféry pocitov by nás viedol do plytkosti a jalovosti duchovného života. Nepochopili by sme potom duchovnosť vyjadrenú v akte zverenia diela Oázy Panne Márii, ktorý bol vykonaný kardinálom Wojtylom v roku 1973.
Teda marianskosť členov HSŽ má byť založená na snúbeneckom oddaní sa Kristovi podľa vzoru Márie, čo je zásada vzrastu spoločenstva cirkvi. Teda každé naše zjednotenie sa s Kristom na modlitbe, naša obeta a každé úsilie pomáhajú ku vzrastu Cirkvi.
Ak naša viera je opravdivá, tak nutne vzniká konfrontácia medzi naším životným štýlom a evanjeliovými hodnotami. Alebo si dajme otázku: Kto sedí na tróne môjho života? Okolo koho alebo čoho sa koncentrujú moje myšlienky a plány? A tu Panna Mária je vzorom podriadenia sa Bohu a jeho vôli.
Matka Božia je tiež príkladom služby. Lebo slúžime tomu pánovi, ktorého sme posadili na trón svojho života. Tento pohľad je v súlade s obsahom fatimského posolstva, ktorého zmysel vysvetlil otec FB v liste z Fatimy. Pozri: http://www.kruciata.sk/zinych/heske20170216.pdf.

SLUŽIŤ ZNAMENÁ OBJAVIŤ RADOSŤ Z TOHO, ŽE MOŽEME SEBA DAVAŤ DRUHYM.

Je v nás úprimne presvedčenie, že obvyklé a horlivé plnenie prijatých záväzkov,  ako aj denná služba druhým sú odpoveďou na naše hlboko skryté túžby? Aj my sme pápežom Františkom povzbudení, aby sme vstali z pohovky a obuli sa do topánok. Aj my sme ohrození konzumizmom. Tento postoj sa môže vniesť aj do našich rodín. Povieme si: Veď žijeme pre svoju rodinu, svoje deti... Ale Boh nám dáva talenty, aby sme nimi slúžili nielen svojej rodine, ale aj druhým rodinám. A nebodaj aj mládeži. Prežívame radosť keď môžeme poslúžiť hnutiu, cirkvi, blížnym? Služba je poznávacím znakom novej kultúry.
Diakonia je jedna z dôležitých funkcií spoločenstva cirkvi, ktorá sa rodí z veľkonočného tajomstva Ježiša Krista. Služba je spojená aj s krížom a zároveň vedie do radosti. 

SLUŽBA ZNAMENA VYKONAŤ KONKRETNE ULOHY A NIE IBA HOVORIŤ O DIAKONII.

Niekedy slovu diakonia slabo rozumieme alebo ho nechápeme. Napr.  niekto je po oáze jednotke, bol dvoch na troch stretnutiach a už hovorí o sebe, že je diakonia. A pritom diakonia to sú zodpovední ľudia, ktorí majú zodpovednosť za dielo na úrovni diecézy, farnosti, oblasti, ktorí sú poverení kompetentnými osobami a ktorí majú víziu celkovej charizmy Hnutia a overili si ju konkrétnymi úlohami a starostlivosťou. Na druhej strane sú aj takí, ktorí vykonávajú rôzne úlohy, fakticky robia poslanie diakonie, ale nakoľko nechodia na centrálne stretnutia, tak sa necítia ako diakonia.
Devalvácia slova diakonia – toho sme svedkami. V oáze máme módu všetko nazývať diakoniou. Aj obyčajné maličkosti. Napr robiť poriadok so stoličkami po akcii. Samozrejme aj to je potrebné. Ale prečo nazývať malé veci veľkými slovami?
Byť členom diakonie znamená prevziať bremeno zodpovednosti. Robíme dostatočne viac úlohy, ktoré máme vykonať? Bránime sa pred rutinným a mechanickým vykonávaním úloh? Sme ochotní učiť sa novým výzvam a ich aj prijímať? Byť v diakonii to  znamená nemať moc nad ľuďmi a neuzurpovať si právo konať len tú úlohu, ktorú sme si vymysleli. Diakonia podľa vzoru Krista Sluhu to nie sú vznešené heslá, ale pokorná služba, bez privilégií a čakania na uznanie.

HNUTIE A ZDRUŽENIE. ČO JE CIEĽOM A  PROSTRIEDKOM PRIVÁDZAJÚCIM K CIEĽU?

Boží sluha otec František Blachnicki povedal, že inštitúcia je nástrojom spoločenstva bezhranične oddaného myšlienke. V tomto svetle máme pochopiť vzájomne vzťahy medzi HSŽ a združením Diakonia HSŽ.
Hnutie je dielo, ktoré Otec rozvíjal po celý život. Najprv cez prázdninové programy pre miništrantov, potom cez programy nazvané oáza. Na tomto základe následne aj cez formáciu počas roka vzniklo Hnutie Svetlo-Život. Misia Hnutia je byť cirkevným hnutím, v ktorom sa cirkev realizuje ako spoločenstvo.
Združenie Diakonia HSŽ je inštitúcia vzniknutá a založená zodpovednými Hnutia. Jeho úlohou je urobiť postupnosť a systém medzi rôznymi organizačnými vecami.  Napr, voľba zodpovedných na rôznych úrovniach hnutia, vzťahy medzi GM a diecéznymi moderátormi, atď... Združenie je právny nástroj na napomáhanie rozvoja oázových spoločenstiev, ako aj celého Hnutia ako živého spoločenstva.
V každom prípade sa máme snažiť o vernosť zásadám vzrastu duchovného života, zodpovednosť za rast skupín Hnutia a  hlavný cieľ, ktorým je formovanie zrelých kresťanov a obnova cirkvi v duchu Druhého Vatikánskeho Koncilu.
Otcovi nešlo len o založenie organizácie, ale o krásu a veľkosť tajomstva cirkvi. Otec povedal, že náš život vtedy bude mať zmysel a plnú hodnotu, keď pochopíme, že sa má stať diakoniou, službou na naplnenie Božieho plánu spásy. A to vybudovanie spoločenstva a jednoty medzi Bohom a ľuďmi. To je jediná vec, pre ktorú máme žiť a ktorej treba slúžiť.

NA ZÁVER.

    Služobník Nepoškvrnenej – dva slová, ktoré skrývajú v sebe veľký obsah. Uvažujme nad duchovným dedičstvom otca Františka. Nech sú impulzom k poznaniu a napĺňaniu charizmy nášho Hnutia. Nech je to povzbudenie k správnemu spôsobu myslenia, správnemu používaniu veľkých a krásnych slov ako aj ku práci a službe.
    Otec GM zo srdca ďakuje všetkým, ktorí v oázových spoločenstvách zasvätili a zasväcujú svoj čas, talenty, celý svoj život plniac tichu ale aj potrebnú diakoniu živej cirkvi a pritom nečakajú na odmenu. Vďaka patrí animátorom, moderátorom. Práve cez nich HSŽ sa stáva prostredím v ktorom mnohé osoby nachádzajú svoju cestu k Bohu a napĺňajú misiu v cirkvi.
    Prijmite slova priania GM Mareka Sedeka: Nech sám Kristus, ktorý prijal podobu Sluhu, aby nás zachránil, nech bude vaším vzorom a vašou odmenou.

Spracoval: Jozef Heske
Zdroj: časopis Wieczernik. 216 (2017). Poznaň: Svetlo-Život, 2017.

 

2%

Prihlásenie