CHARIZMA ŽIVEJ CIRKVI – KRÁSA NEVESTY

Podľa otca Františka Blachnickeho tajomstvo Cirkvi spočíva  v  postoji snúbeneckého odovzdania podľa vzoru Panny Márie ako Nevesty. Každý z nás má byť podľa tohto príkladu odovzdaný Ježišovi Kristovi a to osobným spôsobom vo viere a láske. Na tomto spočíva účasť na živote Cirkvi. Blachnicki hovorí, že základom jednoty Cirkvi je tajomstvo vnútorného života Najsvätejšej Trojice. Preto aj my sme stvorení nie pre izoláciu, ale pre život v spoločenstve s Bohom a ľuďmi. Bez tohto základu je Cirkev mŕtva, je len organizáciou a nie organickým spoločenstvom.

Základom aj našich spoločenstiev a malých skupín má byť osobný vzťah s Bohom. Vzťah s Bohom je skala, na ktorej budujeme medziľudské vzťahy v skupinke, ktoré sú niekedy veľmi krehké ako sklenená váza.

Tajomstvo Cirkvi je ukázané ako tajomstvo spoločenstva ľudí v jednote s Otcom skrze Krista v láske a milosti Ducha Svätého. Podľa kňaza otca Františka pojem SPOLOČENSTVO má biblický koreň a nie sociologický. Gréckym termínom „koinonia“ a latinským označením  „communio“ je opísaná nová dynamická realita po zmŕtvychvstaní Krista a zoslaní Ducha Svätého. Cirkev je ukázaná ako spoločenstvo človeka s Bohom a ako medziľudské spoločenstvo. Cirkev je spoločenstvom ľudí preto, lebo je spoločenstvom zjednotenia človeka s Bohom.

Blachnicki žil veľmi intenzívne víziou živej Cirkvi, ktorú ponímal ako spoločenstvo spoločenstiev. Pre neho bolo cieľom realizovať koncilovú víziu Cirkvi ako spoločenstva spoločenstiev. Prejavilo sa to v jeho celom životnom a pastoračnom diele.  So všetkou silou a nadšením sa púšťal do odkrývania krásy a tajomstva Cirkvi. Otec ponúka elementy, ktoré budujú živú Cirkev: 1. Základom Cirkvi je osoba, 2. Podstatou Cirkvi je spoločenstvo, 3. Cirkev to sme my a 4.  Cirkev živá a životodarná.

Otec Blachnicki ako medzi prvými teológmi objavil, že Cirkev na Koncile určila svoju podstatu skrze obraz spoločenstva v Kristovi a v Duchu Svätom. Iní teológovia mu protirečili s tým názorom, že v koncilových spisoch sú iné obrazy Cirkvi, ako napr. ovčinec, Telo Kristovo, stavba, ... Blachnicki však dokazoval, že spoločný menovateľ všetkých obrazov je myšlienka spoločenstva (communio, koinonia). Bol priam zaľúbený do tohto obrazu spoločenstva.

Blachnicki miloval Cirkev, a preto načúval jej koncilovému učeniu i náuke pápežov. Nové dokumenty prijímal s vďačnosťou a objavoval v nich aktuálne Božie výzvy pre celú Cirkev a zvlášť pre Hnutie Svetlo-Život. Veľmi dobre vieme, že reagoval na dokumenty cirkvi tak, že ich vovádzal do oázového praktického života. Svetlo cirkvi sa stalo oázovým životom.

Otec Blachnicki bol hlboko presvedčený o tom, že Cirkev je spoločenstvo veriacich v Ježiša Krista. Túto myšlienku mal vo svojom srdci a snažil sa ju vniesť do života. František Blachnicki ako tvorca formačnej školy laikov, apoštol obnovy človeka a duchovný pastier pomohol pochopiť teológiu Cirkvi – spoločenstva. Na tomto základe stojí celá pastorácia, ktorá sa musí zmeniť práve podľa tohto princípu – na budovanie spoločenstva v Kristovi. Pred koncilovým obdobím bola koncepcia pastorácie silno individualistická. Dával sa dôraz na odovzdávanie rozumových vedomostí a v liturgii na vysluhovanie sviatostí (sakramentalizmus). S touto koncepciou Blachnicki nebol spokojný, ale hľadal ideu spoločenstva. Bol úplne stotožnený s učením Koncilu, ktorý sa díval na Cirkev ako na spoločenstvo.
Blachnicki hovoril o pastorácii ako o misii budovania spoločenstva Cirkvi cez službu slova, liturgiu a pastoračnú lásku. Prijal myšlienku, že liturgia je centrom, prameňom a vrcholom kresťanského spoločenstva. F. Blachnicki povzbudzuje k prebudovaniu nášho myslenia a zmene štýlu pastorácie (pastoračné obrátenie). Recept na pretvorenie más Božieho ľudu v Cirkvi je evanjelizácia, katechéza a pastorácia elitných (v dobrom slova zmysle) malých skupín, ktoré ako živé spoločenstvá dávajú ducha celej Cirkvi. Otec žil darom vízie živej Cirkvi, čo malo byť všade v každej jeho činnosti a programe.

Tri veci máme objavovať: nájsť svoje miesto v spoločenstve cirkvi, otvoriť sa na pôsobenie Ducha sv a oddať svoj život vedeniu Ježiša.
Cirkev je akoby zladený orchester a nie ako jednotlivé hudobné nástroje. Takto cirkev poukazuje na krásu Boha a sa stáva „sviatosťou“  - znakom, symbolom a miestom stretnutia Boha s ľuďmi. Cirkev privádza ľudí k Bohu.

Otec Blachnicki ukazoval ľuďom krásu cirkvi – Baránkovej nevesty. Aj vo svojom duchovnom  testamente spomína:  Keby mi Pán dovolil ešte žiť a pracovať, chcel by som len jedno, aby som mohol v súčasnom svete účinnejšie a plodnejšie ukazovať krásu a veľkosť tajomstva Cirkvi – sviatosti, čiže znaku a nástroja jednoty všetkých ľudí.

Dar vízie živej cirkvi spoločenstva  bol tak dôležitý pre F. Blachnickeho, že od roku 1969 prvý názov tvoriaceho sa Hnutia bol HNUTIE ŽIVEJ CIRKVI. Až v r. 1976 na kongregácii zodpovedných HSŽ sa zmenil názov na HNUTIE SVETLO-ŽIVOT. Odkrytie vízie živej cirkvi vzbudilo nadšenie účastníkov oázových duchovných cvičení. Samotná cirkev je živá. Lebo to Duch sv pôsobí svojou mocou a láskou. Preto nemôžeme deliť cirkev na živú a mŕtvu. Lebo len jedna je cirkev a tá cirkev je živá! Inej cirkvi niet! Preto naše spoločenstvá by sa nemali vyvyšovať a namýšľať si, že iba ony sú živou cirkvou a oficiálna cirkev vo farnosti, či diecéze je mŕtvou cirkvou. Spoločenstvo oázy, ale ostatné spoločenstvá majú pôsobiť nie súbežne vedľa farnosti, ale v rámci farnosti. Nie MIMO farnosti, ale VO farnosti.
Keď som vstúpil do HSŽ a stal som sa členom malej oázovej skupiny, tak som zažil skúsenosť živej cirkvi. A stále túto skutočnosť prežívam.  Vďaka oáze som sa zaľúbil do cirkvi. Cirkev vnímam nie ako niečo, čo je mimo mňa. Ale patrím do nej. Ja som cirkev ako osoba. Lebo cestou cirkvi je človek – osoba. Uvedomujem si, že cirkev nie je kolektív anjelov, ale podľa jedného múdreho človeka, je sväte spoločenstvo hriešnikov. Cirkev má tvár osôb, ktoré má priviedli do oázy, viedli ma v malých skupinách ako moji animátori, ... cirkev je pre mňa spoločenstvom oázy na prvom, druhom a tretom stupni. Cirkev je pre mňa aj teraz malou skupinkou mojich rovesníkov, s ktorými sa stretávam v rámci oázy dospelých. Cirkev sa zjavuje v celom oázovom spoločenstve rodín, mládeže a dospelých. Cirkev vidím vo farnostiach, v ktorých som pôsobil. Aj teraz. Vidím ju vo svojej diecéze a na celom Slovensku. Vnímam ju ako  rodinu kresťanov na celom svete pod vedením služby rímskeho biskupa.   Láska k cirkvi ma vedie k tomu, aby som prejavoval väčší záujem o jej veci.

Charizma vízie živej cirkvi spoločenstva a jeho realizácia v praktickom živote je základom nášho Hnutia. Ak tento dar, túto charizmu nechápeme, neprijímame, nemilujeme a nebudeme vteľovať do života – stále budeme iba jedna z organizácii, ktorá časom „skostnateje“, zmení sa na krúžok vzájomnej adorácie, v ktorom členovia budú diskutovať na vysvetľovaní jednotlivých paragrafov štatútu.

Blachnicki bol permanentne presvedčený, že spoločenstvá pomáhajú k tomu, aby Cirkev bola živým spoločenstvom. Spoločenstvá sú istou formou života (autorealizácie) Cirkvi. Môžu napomôcť, aby kresťania mali skúsenosť živej Cirkvi spoločenstva. Nech teologické učenie o cirkvi sa premení na praktické prežívanie živej cirkvi v spoločenstve kresťanov, ktorí nasledujú Ježiša Krista. K tomu môže prispieť aj naše Hnutie Svetlo-Život.

Napísal: Jozef Heske
Zdroj: Domowy Kosciol. List do wspolnot rodzinnych. 145.
Heske, J.: Dva životy v jednom svetle.

2%

Prihlásenie