CHARIZMA NEPOŠKVRNENEJ MATKY CIRKVI

Táto charizma podľa Františka Blachnickeho pomáha pochopiť charizmu Hnutia.  Pred nami je tajomstvo snúbeneckej lásky, bezhraničného oddania sa Panny Márie Ježišovi Kristovi. Táto láska sa stáva materinskou. Dáva Božiemu ľudu život. My členovia cirkvi môžeme mať účasť na tajomstve tejto lásky skrze zjednotenie sa s Máriou v jej postoji snúbeneckého oddania sa Kristovi. Takto sa Cirkev stáva matkou pre osoby zrodené vo viere. V cirkvi dostávajú potrebnú formáciu a skúsenosť viery. Sú posilnení sviatosťami a dozrievajú k tomu, aby boli svedkami, matkami a otcami vo viere pre druhých.

Význačné je to,  že spoločenstvo zasvätených žien, ktoré v 50. rokoch 20.stor. objavili svoje povolanie vďaka oáze, prijalo názov: Spoločenstvo (skupina) Nepoškvrnenej. Naposledy boli potvrdení ako sekulárny (svetský) Inštitút Nepoškvrnenej Matky Cirkvi (december 1996). Jeho zakladateľ Boží služobník otec F. Blachnicki veril, že schválenie tejto formy života zo strany cirkvi sa stane pečaťou charizmy Hnutia Svetlo-Život. Otec sa už toho nedožil.

Ne ceste kresťanskej formácie jednotlivé členky Inštitutu odkrývali pravdu o Božej láske a zatúžili odpovedať na výzvu POĎ ZA MNOU!  Pritiahnuté (zvábene) snúbeneckou láskou objavili, že v tejto zámene lásky oddajúc svoj život, nikdy neprežijú sklamanie, keď touto zmluvou potvrdia zaangažovanie samého Boha. V tom čase rovnako cítili, že cez oddanie sa Bohu skrze sľuby voči spoločenstvu, Kristus Ženích im nedovolí žiť pre seba samých v „staropanenstve“ , ale rozšíri ich srdcia, aby v jednote s Pannou Máriou objali láskou blízkych a vzdialených ľudí a tak sa stali duchovnými matkami pre mnohých. Ako Mária v poslušnosti viery neraz prežívali a prežívajú skúšky tvrdej dôvery voči Ježišovi a jeho plánom. Tá, ktorá miluje, snaží sa primknúť k Ženíchovi srdcom a mysľou a dáva súhlas na stratu života, aby ho nanovo získala od Pána, ktorý zomrel a vstal zmrtvych. Láska k Ježišovi si žiada starostlivosť. Táto láska rastie cez poslušnosť Božiemu slovu, dozrieva cez vernosť modlitbe, posilňuje sa cez sviatosti a dávanie seba v službe prijatými charizmami a darmi.

Každý, kto dôsledne prechádza kresťanskou formáciou, má skúsenosť, ako je  narovnávané a formované jeho náboženské myslenie, ako je vyvádzaný z detskej nábožnosti, ako je oslobodzovaný od zdeformovanej predstavy o Bohu, ktorú získal počas negatívnych zážitkov.  Vzrastanie vo viere v nás rozvíja vnútornú slobodu, aby sme s väčšou oddanosťou a hojnosťou srdca ako Panna Mária boli k dispozícii voči Božím plánom.

Pre všetkých členov HSŽ kľúčový je postoj Panny Márie, s ktorou my hriešnici sa môžeme zjednotiť. Je to postoj pokornej služobnice. Tento postoj vyžaduje hľadanie pravdy o sebe a prijatie pravdy nielen vo výnimočných chvíľach života, ale vždy v každom okamihu. Pravda o nás má svoj základ v uznaní, že človek je stvorený a je závislý od Boha svojho Stvoriteľa. Známy evanjelizačný prvý zákon duchovného života hovorí o láske Boha Stvoriteľa voči každému človekovi, ako aj o pláne Boha pre každého z nás.  Zobudení z hlbokého spánku a postavení pred otázku o tomto duchovnom zákone by sme vedeli aj o polnoci bezchybne odpovedať. Ale v konkrétnych životných chvíľach správania sa a rozhodnutiach, robíme viacero chýb. Prečo sa to deje v živote mladších a starších členov Hnutia, v živote moderátorov, kňazov a zasvätených osôb, animátorov? Možno sa v nás málo vykryštalizoval a vyformoval postoj pokornej služobnice, možno málo dbáme o tento postoj, neprijali sme ho a nestotožnili  sme sa s ním dostačujúco.  S týmto postojom služby vnútorne zrastáme cez živý každodenný kontakt s Ježišom, skrze Jeho slovo a sviatosti, v spoločenstve bratov  a sestier. Možno si odkladáme a rezervujeme tento postoj iba na špeciálne a nevšedné príležitosti ako sú napr. oázové stretnutia, prázdninové duchovné cvičenia a iné duchovné oázové akcie? A potrebné je byť ako Panna Mária v našej každodennosti. V rodine. V škole, práci, vo všetkých našich aktivitách. A dokonca aj skúsenosť s prenasledovaním (diskrimináciou) kvôli Kristovi nás nakoniec posilňuje.

V živote Panny Márie je to spolutrpiteľský vzťah s Ježišom Kristom, ktorý jej pomôže zostať pod krížom, na ktorom zomrel jej syn.  To prinieslo prehĺbenie sily tohto zjednotenia. V atmosfére tohto stretnutia vzájomne milujúcich sa osôb, Ježiš poukazujúc na sv. Jána apoštola vypovedal tieto slová: Hľa tvoj syn! Hľa tvoja matka! Pred nami sa otvára veľmi životná téma utrpenia a spoluutrpenia. Svet, ktorý holduje ideálom telesnej sily a ktorý neustále hľadá nové príjemnosti, túto myšlienku nechce prijať.  Svet ponúka povrchný a plytký život, v ktorom vytvárame vzťahy podľa vlastnej nálady, či situácie. Potom sa odvraciame od tých, ktorí odkrývajú náš egoizmus a pýchu. Nikdy takýto egoistický život nebude materinsky plodný.  To je tiež pre nás pripomenutie a vyzvanie založené na ochote prijať utrpenie a spoluutrpenie s druhými. To, že vieme rezignovať v prospech druhého z toho, na čo máme právo a čo sa nám oplatí, na čom nám záleží je dôkazom toho, že sa vieme obetovať pre druhých.  O tieto hodnoty by sme sa mali ešte viac snažiť aj napriek svetským  (laickým)  trendom, ktoré rôznym spôsobom majú nasadenú masku korektnosti, slušnosti a snažia sa deformovať kresťanské postoje.    

Základom  HSŽ ako diela Panny Márie Nepoškvrnenej Matky Cirkvi je mariánska charizma. Táto charizma rozhoduje o životnosti Hnutia! Jej aktuálnosť, tak veľmi význačná pre cirkev, nikdy nemizne a nikdy ani nezanikne. To my môžeme ovplyvniť ešte väčšiu jasnosť tejto charizmy každodennou starostlivosťou o zotrvanie v snúbeneckom vzťahu s Kristom v jednote s Pannou Máriou. Pomôcť k tomu môže aj jedna z mariánskych modlitieb, ktorá poukazuje na tieto myšlienky: modlitba k Panne Márii Nepoškvrnenej  Zorničky Slobody alebo text zasvätenia Hnutia Panne Márii.  Aby tento vzťah s Pánom bol životodarný, potrebná je naša vernosť modlitbe, uvažovaniu Božieho slova, formačnej ceste – s uznaním pravdy, že my hriešnici stále potrebujeme obrátenie a že sme vyzvaní k svätosti.

Napísal: Jozef Heske
Zdroj: Szpilarewicz, J.: Charyzmat Niepokalanej Matki Kosciola. In: Domowy Kosciol. List do wspolnot rodzinnych.145(2017). s.85-88.

2%

Prihlásenie