CHARIZMA JEDNOTY – OBJAVENIE TAJOMSTVA PÔSOBENIA DUCHA SV.

Pre dnešný svet najkrajšie a najvýrečnejšie svedectvo kresťanov je kríž a jednota. Jednota je dar Ducha Sv.  Je plodom jeho pôsobenia.  Spája sa s krížom.  Takto to bolo, keď bola aktuálna myšlienka Živej Cirkvi. Z tejto idei vzniklo HSŽ. Takto je to aj dnes. Rôzne hodnotenie situácie,  horlivosť v propagácii reforiem, prorocky radikalizmus, ... privádzajú do napätia. Napätie je v samotnom Hnutí. Aj v cirkvi.  Na rôznych platformách. Je to jav rozšírený. Svedčí o tom, že soľ Zakladateľa ešte nezvetrala. Svetlo, ktoré sme prijali od Pána, stále je viditeľné pre všetkých. Toto svetlo nie je zakryté. K tomu príde ešte aj naša ľudská slabosť. Naše ambície. Urazená hrdosť. To všetko je príčina nášho utrpenia a utrpenia druhých.

 

V tomto sa líšia svätci od „reformátorov“, ktorí spôsobili a spôsobujú rozvraty v cirkvi. Svätci zachovávajú jednotu s cirkvou aj vtedy, keď to prináša súhlas s prijatím kritiky od druhých, nepochopením, ba aj falošným odsúdením, dokonca aj so šikanou zo strany cirkevných ľudí. „Reformátori“ neraz Bohom obdarení s pocitom vlastnenia pravdy svojho názoru na istom stupni  vzostupu napätia a konfliktu rezignujú z cesty nesenia kríža nepochopenia a stanú sa príčinou rozkolov a rozdelenia v živote cirkvi. Takto vzniká nová rana na mystickom tele Kristovom.

Život Božieho služobníka otca F. Blachnického je vzorom zotrvania v jednote s cirkvou a jej pastiermi aj napriek tomu, že boli napätia, krízy a vnútorné utrpenia. Zápisky a duchovný denník vyjavujú  jeho vnútorné zápasy, ktoré viedli k tomu, aby usmrtil v sebe starého človeka. Svoje srdce uspôsobil na to, aby plnil funkciu nástroja na budovanie Božej jednoty. Tento jeho postoj je ako dar od Boha. Je to pre nás všetkých aj smerovka, ktorá nám bola darovaná a ktorú by sme nemali stratiť z pohľadu.
Charizma je dar daný od Boha. Ale aj zadaný ako úloha.  Ak takto chápeme dar, tak nestačí iba vďačná spomienka, ale je potrebné tento dar chápať hlavne ako trvalú úlohu pre budúcnosť. Takže je potrebné, keď prijímame nové iniciatívy, aby sme sa snažili o tento postoj srdca. Dar daný od Boha máme prijať. Potom sa máme snažiť o jednotu, čo je podstatná vec.  Najprv vo vnútri Hnutia. Potom s druhými hnutiami. S pastiermi cirkvi. Aj ekumenická jednota. V tejto náš zakladateľ bol veľký propagátor.

Keď budeme zomierať realizácii vlastných plánov a ambícii, ako aj sa budeme snažiť o trpezlivé znášanie protivenstiev s tým, že milujeme a prijímame cirkev i ľudí cirkvi a s tým aj naše Hnutie  a jeho predstaviteľov a zodpovedných, takých akí sú, tak môžeme dúfať, že sme nástrojmi ducha sv ako aj znakom Božieho pôsobenia v dnešnom svete. 

Táto úloha je dôležitejšia od vonkajších plánov a akcií, ktoré pripravujeme. Každé božie dielo musí prejsť skúškou očistenia a vernosti cirkvi. Iba vtedy sa stanem vhodným a užitočným nástrojom obnovy cirkvi.


Porov.: SEDEK,M.: Charyzmat jednosci, czyli odkrycie tajemnicy Ducha swietego. In: List do wspolnot rodzinnych. Domowy Kosciol. 145. s.88.-89.

2%

Prihlásenie