Tajomstvo Panny Márie, Matky Cirkvi (rekolekčná prednáška)

V sobotu 3. marca tohto roku bolo zverejnené, že od tohto roka sa bude sláviť v celej Cirkvi latinského obradu liturgická spomienka Panny Márie, Matky Cirkvi. Jej termínom bude pondelok po Turíčnej nedeli, v našich krajoch tradične označovaný ako Svätodušný pondelok. Doteraz bola táto spomienka slávená iba v niektorých krajinách, napr. v susednom Poľsku či v rodnej krajine pápeža Františka – v Argentíne.

 

O motivácii k celoplošnému zavedeniu tejto spomienky sa môžeme dozvedieť z dekrétu Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, kde okrem iného čítame: „Najvyšší veľkňaz František pozorne uvážil nakoľko môže povýšenie tejto úcty podporiť rast zmyslu pre materstvo Cirkvi v pastieroch, v zasvätených a vo veriacich, ako tiež pravú mariánsku úctu,... Toto slávenie nám pomôže pamätať na to, že kresťanský život k rastu potrebuje byť zakotvený v tajomstve Kríža, v obete Krista v eucharistickej hostine, v obetujúcej sa Panne, Matke Vykupiteľa a vykúpených.“

A prečo práve turíčny pondelok ako deň slávenia tejto novej mariánskej spomienky? Na to dáva odpoveď prefekt vyššie spomínanej kongregácie kardinál Robert Sarah: Pri zvážení dôležitosti tajomstva duchovného materstva Márie, ktorá sa počnúc očakávaním Ducha Svätého na Turíce nikdy neprestala matersky starať o Cirkev putujúcu v čase, pápež František ustanovil, že v pondelok po Zoslaní Ducha Svätého bude spomienka Panny Márie, Matky Cirkvi záväzná pre celú Katolícku cirkev rímskeho obradu. Je tu zrejmé prepojenie medzi turíčnou vitalitou Cirkvi a materskou starostlivosťou Márie voči nej.“

 

Panna Mária, Matka Cirkvi a Hnutie Svetlo-Život

 

Táto spomienka, ako už bolo vyššie spomínané, bola lokálne slávená aj v Poľsku, ktoré je materskou krajinou dnes už medzinárodne rozšíreného Hnutia Svetlo-Život (HSŽ), známeho aj pod názvom „Oáza“. Zakladateľom tohto Hnutia je ctihodný Boží služobník kňaz František Blachnický. Toto Hnutie pôsobí vo viac ako tridsiatich krajinách sveta na všetkých kontinentoch a u nás na Slovensku je prítomné už takmer štyridsať rokov. A práve preň je sviatok Panny Márie, Matky Cirkvi kľúčový, pretože práve v tento deň dnes už svätý pápež Ján Pavol II.      11. júna 1973, počas Centrálnej oázy Matky, v Kroscienku nad Dunajcom zasvätil Hnutie živej Cirkvi, ktoré v roku 1976 prijalo pomenovanie HSŽ, a Dielo oázy Nepoškvrnenej, Matke Cirkvi. Tento okamih sa považuje za zakladajúci akt tohto Hnutia, ale nie v prvom rade vo význame dejinnom, ale skôr vo význame bytostnom, existenciálnom, pretože prvá oáza (pätnásťdňové duchovné cvičenia tohto Hnutia) sa konala už v roku 1954.

V tomto Hnutí je Panna Mária osobitne vzývaná ako Nepoškvrnená, Matka Cirkvi a tento pojem vyjadruje špecifikum jeho mariánskeho kultu, z ktorého obsahu chcem priblížiť niekoľko myšlienok na inšpiráciu aj v súvislosti s novou mariánskou liturgickou spomienkou. HSŽ má v tejto oblasti dva základné pramene inšpirácie. Prvým – vzťahujúcim sa na titul Nepoškvrnená – je mariánska spiritualita a mariológia sv. Maximiliána Kolbeho, ktorá mala veľmi veľký vplyv v počiatkoch Hnutia. Ale od samého začiatku bola Nepoškvrnená vnímaná a prežívaná v kontexte oázy, prameňa a života. Znamená to v prvom rade akési intuitívne precítenie hlbokého spojenia medzi tajomstvom Nepoškvrnenej a tajomstvom Matky, matky nielen Krista, ale aj Matky nového života a všetkých žijúcich. Druhým, rozhodujúcim prameňom mariánskej inšpirácie HSŽ sa stali idea snúbeneckého materstva Márie od nemeckého dogmatika Matthiasa Josepha Scheebena a starokresťanská idea Ecclesia Mater. Nemožno tiež opomenúť vplyv II. vatikánskeho koncilu s jeho koncepciou Márie v tajomstve Krista a Cirkvi a na tejto koncepcii založený pokoncilový kult Márie, Matky Cirkvi.

 

Nepoškvrnená → Nevesta → Nevesta a matka → Matka Cirkvi → Matka – lebo je nevestou

 

Nepoškvrnené Počatie je vlastné meno Panny Márie, ktoré vystihuje jej podstatu. Nepoškvrnená je osoba slobodná od poškvrnenia, čiže od hriechu, ktorý je vo svojej podstate obrátením k sebe samému v hnutí egoizmu, sebalásky, samoľúbosti, v hnutí, ktoré je podmienené pýchou, čiže sebazbožňovaním. Nepoškvrnená je plnosť lásky, ktorá spočíva v darovaní seba, je vrcholom stvorenia, ktoré sa vracia k Bohu – Stvoriteľovi. Toto darovanie sa je bezpodmienečné! Nepoškvrnená je teda osobnostným vrcholom vykúpeného ľudstva, človekom úplne vykúpeným a slobodným a osobitným príkladom pre všetkých ľudí.

Postoj darovania sa (odovzdania sa) Nepoškvrnenej je charakterizovaný ako snúbenecké odovzdanie sa. Je to vzájomné odovzdanie sa osôb. Tu vyvstávajú otázky: „Kto je ženíchom Nepoškvrnenej? Komu je oddaná Nepoškvrnená ako svojmu ženíchovi?“ Existuje iba jediná možná odpoveď na tieto otázky. Je nevestou predvečného Slova, druhej osoby Najsvätejšej Trojice. A to vďaka Duchu Svätému a jeho láske. Nepoškvrnená je teda nevesta Slova, Kristova nevesta.

Nepoškvrnená je nevestou Slova, ale je zároveň matkou vteleného Slova, Ježiša Krista. Je teda nevestou a zároveň matkou vo vzťahu k jednej a tej istej osobe. Ako je to možné? Nepoškvrnená bola nevestou Slova ešte pred vtelením. Jej vzťah k predvečnému Slovu je tajomstvom jej vnútorného života, jej modlitby a zároveň jej dobrovoľného panenstva. Po uskutočnení tajomstva vtelenia, keď sa stala matkou Božieho Syna, neprestáva byť jeho nevestou. Ako nová Eva stojí po boku nového Adama, sprevádza ho na ceste jeho mesiášskeho poslania až po kríž. Máriino materstvo je snúbeneckým materstvom a vyplýva z jej vzťahu s Kristom. Mária je nevestou a matkou vteleného Slova a zároveň je pannou a matkou. Jej snúbenecký vzťah k vtelenému Slovu určitým spôsobom podmieňuje jej božské materstvo. Matkou je preto, lebo je nevestou.

Božské materstvo Márie sa určitým spôsobom rozširuje na Cirkev, spoločenstvo spasených. Mária je matkou všetkých žijúcich, novou Evou, prostrednicou milostí a zároveň Matkou Cirkvi. Tradične sa Máriino materstvo voči Cirkvi vysvetľuje formulkou: „Matka Hlavy, teda aj Matka údov.“ Ak je Mária Kristovou matkou, je zároveň Matkou všetkých, ktorí sa stávajú údmi jeho mystického tela. Cirkev – mystické telo - je ponímaná ako Kristus, ktorý ďalej žije, ako predĺženie tajomstva vtelenia. Jednoducho povedané: vďaka tomu, že Kristus prijal ľudskú prirodzenosť, sme sa stali jeho bratmi a Mária sa stala našou spoločnou matkou. Tento pokus objasniť Máriino materstvo je však neuspokojujúci a skôr v ňom možno vnímať Máriu ako matku v akomsi morálnom význame. II. vatikánsky koncil naopak hovorí, že Mária svojou láskou spolupracovala so svojím Synom na diele našej spásy, a preto je našou Matkou. U Márie je dôležitý jej osobný, snúbenecký vzťah ku Kristovi. Koncil tiež ukazuje Cirkev ako pokračovanie pomazania Krista Duchom Svätým. Vďaka takémuto ponímaniu Cirkvi sa do popredia dostávajú osobné vzťahy ku Kristovi, ktoré sú dôsledkom prijatia Ducha Svätého. Správna cesta zdôvodnenia Máriinho materstva vo vzťahu k Cirkvi teda vedie cez ukázanie jej materstva ako dôsledku jej snúbeneckého vzťahu ku Kristovi v zmysle: Matka Cirkvi preto, lebo je Kristova nevesta, namiesto staršej formulácie: Matka Cirkvi preto, lebo je Kristova matka!

Vzťah Márie ako nevesty ku Kristovi ako ženíchovi, v ktorom sa obaja sebe navzájom darujú, odovzdávajú jeden druhému, čiže vytvárajú zjednotenie, je životodárny, plodný a materinský. Na prirodzenej rovine takto existuje inštitúcia manželstva, manželstvo totiž spočíva vo vzájomnom, úplnom odovzdaní sa dvoch osôb a toto odovzdanie sa je plodné, dáva počiatok novému ľudskému životu. Takéto manželstvo ale predpokladá nezištnú, osobnú lásku, ktorá spočíva vo vlastnení seba v dávaní seba, a zároveň lásku, ktorá je nasmerovaná v spoločnom akte my k novému životu, ktorý je ovocím zjednotenia osôb. Obnova manželstva sa stane naozaj možnou iba v poriadku vykúpenia, preto sa manželstvo medzi účastnými na milosti vykúpenia stáva sviatosťou. Keďže sa manželstvo stáva znakom nadprirodzenej skutočnosti, spojenia Krista s Cirkvou – nevestou, poukazuje na eschatologickú skutočnosť, vo svetle ktorej môže byť objasnené – na vzťahy vo vnútri Trojice, zjavené v diele spásy. Tam, vo vnútornom živote trojjediného Boha treba hľadať konečné zdôvodnenie ako aj pravzor tohto zákona lásky, ktorý hovorí, že snúbenecká láska vzájomného odovzdania sa osôb zo svojej podstaty musí byť životodárna, plodná, materinská. Tu sa dotýkame tajomstva Ducha Svätého, ktorý pochádza od Otca a Syna ako ovocie ich lásky.

Kristus – vtelené Slovo vo svojom pozemskom živote zjavil predovšetkým svoj vzťah k Otcovi. Je to život pre Otca, úplne mu odovzdaný a podriadený. Vrcholným momentom tohto Kristovho odovzdania sa Otcovi je jeho smrť na kríži. V tej chvíli sa uskutočňuje obdivuhodná výmena lásky. Syn odovzdáva v ľudskej prirodzenosti všetko Otcovi, ktorý toto odovzdanie sa prijíma, dáva mu seba a prinavracia mu nový život v zmŕtvychvstaní. Toto stretnutie Otca so Synom je životodárne a jeho plodom je znova Duch Svätý, tentoraz vyliaty na človeka ako dar nového života pre neho! V okamihu Ježišovej smrti na kríži stála pri ňom aj jeho matka. Opäť tu ide o stretnutie dvoch osôb vo vzájomnom darovaní sa snúbeneckej lásky, stretnutie sa dvoch vrcholov lásky, zjednotenie nasmerované na spoločný predmet starostlivosti a utrpenia, na hriešne ľudstvo, očakávajúce spásu. A toto stretnutie je tiež životodárne, plodné a materinské. Mária sa stáva Matkou všetkých, ktorí mali dosiahnuť spásu za cenu Kristovej krvi, stáva sa Matkou všetkých žijúcich a Matkou Cirkvi preto, že bola oddaná Kristovi vo vrcholnej hodine lásky na kríži. Pretože bola Kristovou nevestou, zjednotenou s ním v realizácii diela spásy, stala sa Matkou Cirkvi. Kristove slová vypovedané na kríži: „Žena, hľa tvoj syn!“ a „Hľa, tvoja matka!“ nie sú slovami, ktoré ustanovujú určitú skutočnosť, ale sú slovami, ktoré zvestujú, zjavujú to, čo sa stalo. Takto chápané Máriino materstvo vo vzťahu k Cirkvi je ukázané ako skutočnosť hlboko zakorenená v jej osobných vzťahoch ku Kristovi, ako aj jej skutočný podiel v odovzdávaní nového života nám. Toto sa môže stať základom pre náš osobný vzťah k Márii, našej Matke.

 

Mgr. Zdenko Králik, kaplán v Rajci a národný moderátor HSŽ na Slovensku

 

(Prednáška bola spracovaná podľa príručky pre moderátorov a animátorov Oáza nového života III⁰ z časti Veľké tajomstvo – v Kristovi a v Cirkvi. Mariánska charizma HSŽ.)

 

Otázky na diskusiu:

Ako som prijal zavedenie novej mariánskej liturgickej spomienky?
Aký je môj osobný vzťah k Panne Márii ako Matke?
Ako môže tento nový sviatok napomôcť k správnemu rozvoju mariánskej úcty v živote našich veriacich?

2%

Prihlásenie