Hodnotenie letných oázových duchovných cvičení 2018 + svedectvá

Aj v tomto lete sa zrealizovali na mnohých miestach Slovenska oázové duchovné cvičenia rôzneho typu a stupňa pre deti, mládež, dospelých a celé rodiny. Napr. Oáza nového života I., II., III. stupňa,  Oáza Božích detí, Oázové rekolekcie animátorov rodín, Oázové leto a iné tematické programy a kurzy. Hodnotenie týchto oázových akcii bolo na podujatí pod názvom ZLET, ktoré sa uskutočnilo dňa 22. 9. 2018 na Prešovskej Kalvárii v centre Hnutia Svetlo-Život (HSŽ).  

Pri zdieľaní všetci prítomní zodpovední sa zhodli na tom, že Duch Svätý mocne pôsobil v srdciach účastníkov a aj tých, ktorí slúžili. Účastníkov a slúžiacich bolo na všetkých duchovných programoch v počte vyše 650. Kňazi, moderátori, animátori a členovia služby sa aktívne a zo srdca starali o účastníkov rekolekcii, za čo im patrí veľká vďaka. Vrcholom Zletu bola slávená sv. omša, ktorej hlavným celebrantom bol národný moderátor HSŽ otec Zdenko Králik. Kazateľ otec Pavol Fedorko, kaplán farnosti Prešov – Solivar povzbudil najmä mládež k zodpovednej službe a láske podľa vzoru novej bl. Anky Kolesárovej.

Hnutie Svetlo-Život má svoje letné duchovné programy, ktoré majú svoj začiatok pri požehnaní počas turičného víkendu a na jeseň je vždy hodnotiace stretnutie.  15 dňové letné rekolekcie sú jednou z hlavných chariziem Hnutia. Okrem toho ďalšou hlavnou charizmou je malá skupina so svojím animátorom ako miesto a prostredie na cezročnú formáciu. Ďalšou charizmou je úsilie žiť jednotu medzi svetlom a životom v praxi.

Pán nech je oslávený v každom ľudskom srdci, ktoré sa obrátilo a obnovilo počas letných duchovných programov Hnutia Svetlo-Život.

Pripájame aj svedectvá z niektorých akcií:

Oázové leto po ONŽ O. stupňa, Varín, 16. – 22. júl

 

Mali sme 28 účastníkov a 16 slúžiacich. Program bol zameraný na kerygmu. Keďže väčšina účastníkov bola z veriacich oázových rodín a teóriu majú už dávno zvládnutú, ale nevedia a častokrát ani nechcú túto teóriu žiť, a to najmä z dôvodu, že im chýba osobná skúsenosť so živým Kristom, videli sme veľkú potrebu postaviť prednášky a skupinky na osobných svedectvách o živote s Bohom nás slúžiacich. Aj spätná väzba nám potvrdila, že práve cez tieto svedectvá dostávali účastníci nové presvedčenie, prečo veriť. Bod programu, ktorý ich tiež veľmi oslovoval, bola dynamika, kde mohli fyzicky uchopiť svoj hriech v kope blata, prežiť ako trocha svetla presvieti tmu a ako sa svetlo Ježiša Krista šíri atď. Veľmi nás potešilo, že takmer všetci sa rozhodli pri výzve na sv. omši prijať JK za svojho Pána a Spasiteľa. V predposledný večer sme v adorácii očakávali Ducha Svätého a práve tento čas sa premenil na veľkú Božiu chválu a mnohí bez hanby, čo si ostatní pomyslia, oslavovali Pána. Z nášho pohľadu sa Boh veľmi silno dotýkal všetkých účastníkov aj slúžiacich. Myslíme si, že mnohým tento čas zmenil život pre Božie kráľovstvo, zároveň si však uvedomujeme potrebu ďalšej formácie, aby zápal, ktorý získali na OL, nevyhasol. Počas celého času sme prežívali veľkú podporu modlitebného tímu, ktorý vybojoval množstvo bojov a priniesol aj cenné postrehy z modlitby v rámci animátorských porád.

Z praktických vecí: Boli sme na horskej chate, tri dni nám poriadne nešla voda, ale nakoniec sa s Božou pomocou všetko vyriešilo. Celotýždenný dážď nezobral mládeži ochotu počúvať a sústrediť sa. Jeden deň sme išli na výlet na hrebeň malej Fatry a zrovna tento jediný deň nepršalo. Náhoda? My myslíme, že nie :-) Napriek veľkému množstvu slúžiacich, ktorí nemohli prispieť na ubytovanie a stravu, rozpočet akurát vyšiel.

Ďakujeme Ti Bože za tento požehnaný čas a ďakujeme aj všetkým tým, ktorí na nás mysleli v modlitbách.

 

Andrej Haluška a Terezka Motyková

 

ONŽ 2. stupňa, Dvorianky

 

Ja za moderátora tejto oázy môžem povedať, že bola veľmi požehnaná a pre mnohých účastníkov kľúčová v ďalšom kráčaní za Pánom. Dôležitým faktorom dobrého fungovania tejto oázy bolo okrem iného najmä jednotné fungovanie tímu. Keďže v podstate celý slúžiaci tím spolu funguje počas celého roka, tak sa to prejavilo aj v spoločnej službe na oáze. Obrovským požehnaním bol pre nás o. Metod, ktorý veľmi dobre zapadol do celého tímu a bol pre nás veľkou oporou a autoritou. Vyzdvihnúť musím taktiež aj spoluprácu s miestnym kňazom o. Lukášom Vojčíkom, ktorý sa tiež venuje mladým, a preto bol pre našu duchovnú obnovu veľmi otvorený a podporoval nás z každej stránky. To sa prejavilo aj na veľkej ochote farníkov, ktorí sa o nás starali, chodili na naše liturgie, liturgické školy, krížovú cestu, či deň spoločenstva. Spomínaný o. Lukáš bol oázou veľmi oslovený a sám má túžbu priniesť túto formáciu medzi mladých Košickej eparchie. Je otvorený na spoluprácu a je taktiež ochotný poslať nejakých účastníkov na oázu. Čo sa týka prežívania účastníkov, môžem povedať, že bolo to veľmi potrebné pre každého účastníka. Samozrejme, každá dvojka je ťažká a mnohí mali ťažký čas spoznávania svojich otroctiev, no obdivuhodné bolo to, ako sa rozhodli s tým všetkým bojovať. Každý večer sme mali zdieľanie a pokroky v ich živote boli značné. Mnohokrát som len tak sedel v úžase z toho, aké veľké veci Ocko robí v ich srdciach. Niektorí po dlhých rokoch prijali samých seba, niektorí odpustili svojim rodičom či blízkym, niektorí prežili oslobodenie v oblasti nečistoty.... Naozaj Pán mocne uzdravoval a ovocie tejto oázy bude stále viac a viac viditeľné. Vrcholom oázy bol nočný prechod cez Červené more, kde účastníci citeľne a jasne pozvali nanovo Boha do svojich otroctiev a rozhodli sa tieto otroctvá zanechať a vstúpiť do nového života. Aj teraz keď píšem tieto slová mám slzy na krajíčku a som v úžase z toho ako Ocko konal. Mohol by som tu písať naozaj veľmi veľa, no podstatné je to, že OCKO veľmi konal v životoch účastníkov aj slúžiacich a požehnanie z tejto oázy prúdi teraz ďalej do rodín, spoločenstiev či škôl.

 

Ondrej Tokarčík

 

ONŽ 3. stupňa, Rím, 9. – 25. august

 

„Buď pevný! Lebo ako si o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.“ Sk 23,11

 

Verím, že sme mali možnosť zažiť minimálne 3 zázraky:

  1. Miesto, kde sme bývali, som kontaktovala už v novembri minulého roka, ale prvú odpoveď som dostala až vo februári. Bola som na pochybnostiach, či vôbec robiť Trojku v Ríme. Jediné, čo mi dávalo silu čakať bola dôvera v slovo, ktoré sme dostali. (Sk 23,11). Napokon bolo ubytko nad naše očakávania, dokonca klimatizované.
  2. Kňaz, ktorý bol s nami na oáze. Oslovili sme asi 8 kňazov, a na definitívne potvrdenie som taktiež čakala od novembra až do júna. Brat Gabriel sa tiež vyjadril, že jeho prítomnosť je zázrak, to že ho pustili. Som Bohu veľmi vďačná za neho, bol človekom, ktorý sa tam za nás neustále modlil a žehnal nám.
  3. „Rozmnoženie chleba“ – doslovný zázrak s financiami a ktorom som písala aj mailom. Tak ako sa v evanjeliu nasýtili všetci a ešte aj zostalo, tak aj my. Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí nám akokoľvek pomohli, či už materiálne, alebo modlitbou.

 

Ako sa Boh dotýkal účastníkov?

 

To je tajomstvo :D Neviem, čo Boh robil v hĺbke srdca, iba to, čo nám účastníci odhalili. Vnímala som, že táto Oáza bola časom zasievania a úroda sa ukáže možno až o pár mesiacov či rokov. Napriek tomu, viem že Boh konal, lebo každý večer sa našiel aspoň jeden človek, ktorý mal svedectvo, čo Boh pre neho urobil. Boh sa dotýkal veľa cez delenia druhých najmä počas skupiniek, mnohí hovorili o rozhovoroch a spovedi u b. Gabriela, cez B slovo a modlitbu, cez krásu chrámov a cez ľudí pri stretnutiach so živou Cirkvou.

 

Dominika Motyková

2%

Prihlásenie