Hnutie Svetlo-Život ako pedagogika nového človeka

Tento rok máme v našom Hnutí heslo: Mladí v Cirkvi. Je to široká téma. No napriek tomu chceme poukázať na túto tému z hľadiska pedagogiky, formácie a výchovy.

 

Boží služobník Otec Franciszek Blachnicki napísal peknú prednášku na tému pedagogika - formácia - dozrievanie nového človeka. Túto prednášku publikovali v talianskom časopise Comunio pod názvom: „La pedagogia del uomo nuovo”- ”Pedagogia nowego człowieka” – „Pedagogika nového človeka“.

V PRVEJ ČASTI JE VYSVETLENÁ GENÉZA HNUTIA V KONTEXTE ŽIVOTA OTCA, JEHO DETSTVA, MLADOSTI, ŠTÚDIA A KŇAZSTVA. Tu ide nielen o teoretické myšlienky, ale aj o proces vzrastu a dozrievania. František vždy utekal od sformalizovaného systému k prostrediu, kde bol autenticky život.

V detstve vstúpil do skautského hnutia, kde spoznal výchovný systém cez malú skupinu, bližšie prírodu a ideu rytierskej služby voči blížnym.

Obdobie druhej svetovej vojny ho veľmi sformovalo. S nemeckou okupáciou nesúhlasil. Ako vlastenec a bojovník za slobodu vstúpil do radov povstalcov.  Koncentrák mu priniesol sklamanie a zlomenie dôvery v človeka. Uvedomil si nevyhnutnosť ozajstnej výchovy človeka.

V kňazskom seminári František rozvíjal svoju aktívnosť a tvorivosť cez rôzne krúžky. Ako novokňaz bol postavený pred problém: elita a masa v pastorácii i pastorácia a výchova. Vo svojej mysli mal stále otázku: elita alebo masa. V masovej pastorácii mal skúsenosť z povrchnosti a formalizmu. Bola to cesta k odkresťančovaniu. Preto vznikla veľká nutnosť malých elitných skupín, dynamicky a apoštolsky nastavených vo svojom prostredí. Takto bola zmenená formulácia na: masy cez elitu alebo elity v službe mase.

A kde nájsť elity? Pýta sa Otec František. Všade bolo prázdno. Ostali iba formy masovej pastorácie. Všeobecne bol prítomný obraz dušpastiera  ako roľníka, ktorý rozsieval zrno, ale nemohol sa oň starať. V pastorácii chýbal záhradník, ktorý by sa staral o vzrastajúce rastliny. Chýbal dušpastier výchovného typu, ktorý by mohol vychovať elity bez ktorých masová pastorácia nemá budúcnosť a šancu rozvoja. Jedinou výchovnou skupinou boli miništranti, s ktorými Otec začal pracovať a formovať. Liturgia sa stala rámcom formačnej práce. V tomto čase vzniká pedagogika miništrantov okolo myšlienky Božieho dieťaťa. Táto idea je prapočiatkom neskoršej pedagogiky nového človeka (NČ).

V tomto čase začína pracovať s metódou detských duchovných cvičení pod názvom Oáza Božích detí. Je to zážitková a výchovná metóda, ktorou sa realizuje idea výchovnej pastorácie. Táto metóda sa vbudovala do celoročnej výchovnej práce so skupinou miništrantov. Už  v tejto metóde boli prítomné všetky prvky pastoračnej pedagogiky, ktoré neskôr boli prijaté do HSŽ.  A to: 1./ 15 dňová rekolekčná oáza. 2./ Celoročná práca na týždenných stretnutiach. 3./ konkrétna služba a zodpovednosť v širšom farskom spoločenstve.

Otec prijíma aj výchovnú metódu sv. Jána Bosca, pod názvom: tzv preventívna metóda. Podobný formačný model práce vykonáva aj v skupinách dievčat s dôrazom na mariánsky charakter.

Ďalšie roky sú spojené s akciou proti alkoholizmu pod názvom: Kruciata striezlivosti. Objavil, že problém alkoholizmu sa vyrieši iba cez výchovu celého človeka. A to iba v prostredí zdravých ľudí ktorí sa obetujú pre záchranu bratov. Vzniká spoločenská pedagogika, kde sa objavuje pojem nový človek. Vďaka dielu sv. Maximiliána Kolbeho otec František objavuje Nepoškvrnenú akú výchovný vzor.

Roky 1961 – 1969 sú časom štúdia Františka na KULe v Lubline. Vedecky pracuje nad metódou rekolekčnej oázy. Potvrdzuje a konfrontuje túto metódu s psychológiou, pedagogikou a teológiou pedagogiky. Neskôr túto metódu vovádza aj do skupín mládeže stredných škôl. Tak vzniká Oáza Nepoškvrnenej a Oáza Nového Života pre chlapcov (Rok 1963).

Blachnicki prijíma výchovný ideál ako osoby, ktorá vlastní seba v dávaní seba. Vzniklo dielo Personálno mariánska koncepcia výchovy mládeže ako prvá snaha celkového spracovania pedagogiky nového človeka.

Následne prichádza inšpirácia Druhého Vatikánskeho Koncilu. Najprv dokument o liturgii. Potom konštitúcia o Cirkvi. Vízia človeka ako osoby a cirkvi ako spoločenstva vstupuje do výchovného systému Hnutia.

V 70 tých rokoch prichádzajú dva smery: biblicko evanjelizačný a katechetický. Idea NČ dostáva biblický základ a to aj vďaka kontaktov s bratmi z iných kresťanských cirkví a evanjelizačných hnutí. Táto idea sa stala žriedlom jednoty medzi svetlom a životom. Vtedy do Hnutia bol vložený symbol FOS-ZOE. V katechetike bol odkrytý katechumenát ako starokresťanská metóda iniciácie a formácie NČ. Nasledovným objavom bol dokument  o katechumenáte dospelých Ordo initiationis christianae adultorum, ktorý veľmi prispel k zrodeniu a rastu pedagogiky nového človeka v HSŽ.

Tento formačný systém podľa Otca by mal byť zaštepený do života farských komunít, ktoré môžu takto tvoriť miesto a rámec výchovy NČ. Realizácia pedagogiky NČ sa nasledovne stáva funkciou Cirkvi

V DRUHEJ ČASTI PREDNÁŠKA OTCA BLACHNICKÉHO PREJEDNÁVA TÉMU: NOVÝ ČLOVEK AKO IDEÁL A CIEĽ  VÝCHOVY.  Pedagogika NČ určuje nielen cieľ, ale aj cesty a spôsoby ako dosiahnuť tento cieľ. Otec poukazuje na súčasného dnešného človeka, ktorý má charakter človeka s civilizačnými negatívnymi znakmi.

Je to človek, ktorý je vnútorne rozbitý, uprednostňuje viac mať než byť, je oklamaný politickým terorom, či terorom verejnej mienky, má strach pred pravdou, podlieha slabostiam a nerestiam.

Súčasný človek je aj konzumný. Je to človek produkcie a konzumu. Stáva sa pasívnym, málo aktívnym a tvorivým. Nevidí vyššie hodnoty, ale si užíva materiálne dobrá. Alkoholizmu, narkománii a sexuálnej nemravnosti dáva prednosť.  Pojem žiť sa mení na pojem užiť.

Je to človek úspechu a kariéry. Nepozeráme sa takéhoto človeka ako na osobu, ale na to, čo vie urobiť a dosiahnuť. Materiálne, športové a iné rekordy sú ukazovateľom hodnoty takéhoto človeka.

Zmanipulovaný človek. Alebo človek masy. Či stádovitý človek.  Človek sa stáva predmetom alebo objektom. Je to človek bez JA. Takýto človek nie je mysliaci voľným samostatným spôsobom. Koná podľa sloganov z médií. Koná podľa verejnej mienky.  Podľa módy. Nekriticky robí to, čo iní robia, bez vlastnej motivácie. Človek je druhými ľuďmi zmanipulovaný.

Pedagogika NČ v Hnutí dáva odpoveď na nedostatky a ohrozenia dnešného človeka. Ponúka model nového človeka, ktorý má tieto črty:

Vnútorne integrovaný človek. Skrze formulu FOS-ZOE. Ide tu o jednotu medzi pravdami a životnými zásadami.  Svetlo a život vnútorne integrujú človeka.  Človek sa slobodne poddáva pravde a tak nachádza vnútornú slobodu. Znak FOS – ZOE zahŕňa v sebe výchovný program Hnutia a je aj jeho pedagogickou metódou. Svetlo dostávame skrze rozum, svedomie, božie slovo, Ježiša Krista a Cirkev.  Snaha o súlad medzi svetlom a životom stanovuje výchovný program NČ. Formula FOS-ZOE obsahuje v sebe vedúcu zásadu pedagogiky nového človeka.

Človek, ktorý vlastní seba v dávaní seba. Stáva sa darom pre druhých.  Je protikladom konzumného človeka. Biblia používa pojem láska agape, ktorá má úlohu v oázovej pedagogike.

Človek sa realizuje skrze službu. NČ nachádza zmysel svojho života v službe. Nový človek nie je „nad“ druhými, ale „pod“ druhými v postoji služby. Riadi sa autentickou a nezištnou láskou. V postoji služby nachádza ozajstnú radosť. Výchova človeka k nezištnej službe je hlavnou snahou pedagogiky NČ.

Človek slobodný. Je vnútorne slobodným a samostatným. Jeho vôľa je slobodná vtedy, keď je usmerňovaná svetlom pravdy.  Slobodný človek prijíma dobrovoľne požiadavky svetla.  Tým svetlom je pravda o samom človeku, ktorý je povolaný k tomu, aby seba vlastnil v dávaní seba, čiže k láske agape.

Tento ideál pedagogiky NČ je ukázaný a prežívaný  vo vzoroch: Kristus Sluha a Nepoškvrnená Služobnica. Potom táto pedagogika je zakotvená v duchovnom teologickom poriadku, čiže z nej robí teológiu výchovy a formácie.


V TRETEJ ČASTI PREDNÁŠKY OTEC BLACHNICKI PREDSTAVUJE METÓDU A CESTU FORMÁCIE NOVÉHO ČLOVEKA.

Poukazujeme na tri hlavné metódy výchovnej metódy pedagogiky NČ.

1. Svetlo-Život.
Neustále sa máme snažiť o to, aby sme podriadili život požiadavkám svetla. Svetlo pravdy je norma a sila k tomu,  aby poznanie a myšlienky sa priblížili k životnému konaniu.

2. Formačná oáza.
Oázové rekolekcie prebiehajú podľa zážitkovo výchovnej metódy. Sú to uzavreté duchovné cvičenia podľa výsledkov výchovnej psychológie a súčasnej pedagogiky. Oáza prebieha v špeciálnom prostredí života akoby v „duchovnom skleníku“. Tieto duchovné rekolekcie sa stávajú pravdivou Oázou Nového Človeka, kde sa biblická „novosť“ naplno realizuje. Oázový zážitok je na prvý pohľad emocionálna príhoda, ktorá nie je prítomná v bežnom živote. Ale aj tak má veľký význam ako vzor inšpirujúci a posilňujúci výchovne v každodennom živote.

3. Malá skupina.
Tretím prvkom výchovnej metódy je malá skupina, ktorá sa stretáva pravidelne v týždenných cykloch. Malá skupina je ako pôda, či prostredie ktoré umožňuje vzrast nového človeka v podmienkach všedného života. Pravidelné týždenné stretnutia umožňujú celkový formačný a výchovný proces. Malá skupina nemá byť uzatvorená, ale službou otvorená a angažovaná vo vzťahu k farnosti alebo spoločenstva, v rámci ktorého pôsobí.   

V pedagogike NČ výchovný proces nazývame katechumenát alebo deuterokatechumenát. Žriedlom je prvokresťanský katechumenát, v rámci ktorého  sa vykonávala iniciácia do plného a zrelého kresťanského života. Veľmi inšpiratívne pomohol dokument vydaný po Druhom Vatikánskom koncile o obnovenom katechumenáte ORDO INITIATIONIS CHRISTIANAE ADULTORUM (obrad vovedenia do kresťanskej dospelosti).  Pedagogika NČ v Hnutí je v plnosti vybudovaný systém katechumenátnej formácie zodpovedajúci  požiadavkám tejto doby a životu vo farnosti.

Táto cesta je nazvaná ako cesta nového človeka, alebo cesta Kristovho učeníka alebo cesta ku kresťanskej zrelosti. Táto cesta má tri etapy:

  • Etapa evanjelizácie
  • Etapa vlastného katechumenátu
  • Etapa mystagogie.

Etapa evanjelizácie v rámci formácie HSŽ zodpovedá ONŽ I. stupňa. Cieľom je osobné stretnutie sa s Kristom a jeho prijatie vierou v Duchu sv ako svojho Pána a Spasiteľa. Vykonáva sa to cez evanjelizačné rekolekcie alebo osobnú evanjelizáciu. Po evanjelizácii je post evanjelizačná etapa (stretnutia nad Lukášovým a Jánovým evanjeliom), ktorej cieľom je potvrdenie motivácie obrátenia a posilnenie rozhodnutia prijatia Krista. Toto obdobie môže trvať jeden rok

ONŽ I stupňa je okamihom prechodu do vlastného deuterokatechumenátu, čiže zapojenia sa do skupiny učeníkov túžiacich vkročiť na cestu vedúcu k zrelej viere. Prvý rok formácie je pokračovaním ONŽ I stupňa. Celá formácia je sústredená okolo Božieho slova a viery. Súčasťou tejto etapy je aj program 10 krokov ku kresťanskej zrelosti.

ONŽ II stupňa je ďalšia etapa deuterokatechumenátnej formácie. Je to čas na prehĺbenie liturgicko sviatostnej iniciácie. Tento rok sa končí obnovou krstnej zmluvy počas oázovej duchovnej obnovy Paschálne Trojdnie.

ONŽ III stupňa zodpovedá etape mystagogie v katechumenátnom programe.  Jej téma „Ecclesia Mater - Mater Ecclesiae” pomáha hlbšiemu vstupu do tajomstva a života Cirkvi spoločenstva.

Etapa po ONŽ III sa sústredí na tému charizmy, povolanie a diakonia. Takto prebieha príprava vstupu formovaného kresťana do cirkvi - spoločenstva skrze prijatie určenej diakonie - služby v zhode s prijatými charizmami, čo je trvalým ovocím a efektom celej oázovej druhej katechumenátnej formácie  a ako aj zakončením základnej formácie v rámci pedagogiky nového človeka. 

 

* * *

 

Téma od Božieho sluhu otca Františka Blachnickeho HSŽ AKO PEDAGOGIKA NOVÉHO ČLOVEKA ukázala živú a jednoliatu skutočnosť.  Uvedomujeme si, že máme do činenia s charizmou a darom Ducha sv so zvláštnym a výnimočným významom pre dnešného človeka a pre cirkev.

Tu vznikajú niektoré otázky: či HNUTIE SVETLO-ŽIVOT, zvlášť zodpovední – moderátori, animátori, združenie Diakonia HSŽ si uvedomujeme veľkosť tejto charizmy? Či si uvedomujeme veľkú zodpovednosť vyplývajúcu z vlastnenia tohto daru voči cirkvi a národu? Či toto vedomie povzbudzuje vytrvalé a systematické úsilie realizácie tohto formačného programu? Na akom stupni je táto formácia skutočnosťou v našich oblastiach a spoločenstvách a nie iba peknou teóriou? A vôbec – my v hnutí chápeme a rozumieme tejto pedagogike nového človeka? Poznáme tento dar? Sme s ním stotožnení?

A dávame ďalšie otázky od otca Františka:

Či hnutie je viditeľné a prijímané ako špeciálny dar pre túto cirkev?  Vidíme jeho hodnotu a šancu, ktorú ponúka?

Odpovede nech nie sú iba negatívne, či iba optimistické. Ale nech sú reálne a nech sú novým impulzom a novým začiatkom. Milovať – znamená vstávať. Ak v našom srdci je láska ku Kristovi, Jeho Cirkvi a Hnutiu Svetlo-Život, tak vstávame a začíname.

Otec zdôrazňuje: Naše hnutie má veľký dar – charizmu výchovy nového človeka – pedagogiku nového človeka.  

V dnešnej dobe je veľmi potrebný nový človek. Lebo iba nový človek s novým spoločenstvom s novou kultúrou dokáže zmeniť tento svet.  

Spracoval: Jozef Heske

Zdroj: http://blachnicki.oaza.pl/2009/06/03/ruch-swiatlo-zycie-jako-pedagogia-nowego-czlowieka/

2%

Prihlásenie